Erik "ERØ" Žigmund
„Moje rómstvo beriem ako výhodu, bez neho by som to nebol ja. Byť Rómom pre mňa veľa znamená, pretože byť Rómom tvorí moju osobnosť.“
Erik Žigmund, známy aj ako ERØ, je mladá popová hviezda slovenskej hudobnej scény. Pochádza z Trenčína, je učiteľom hry na gitaru a známy svojimi piesňami ako „Naspäť tam“ alebo „Unikáš“.
Ako by ste sa predstavili?
Moje meno je Erik Žigmund. Som spevák, hudobník a skladateľ pôsobiaci v Bratislave. Vyštudoval som hru na gitare na VŠMU, momentálne gitaru aj učím na základnej umeleckej škole a venujem sa svojej autorskej tvorbe. Pochádzam z Trenčína, ale mám rodinu aj v Bánovciach nad Bebravou.
Čo Vás ako dieťa inšpirovalo? Čím ste chceli byť?
Už odmalička ma priťahovala hudba a všetko okolo nej. Keďže pochádzam z hudobníckej rodiny, mojím prvým vzorom bol môj otec. Naučil ma hrať na klavíri pár akordov, neskôr som sa začal venovať hudbe aj sám. Úplne som nevedel, čím chcem byť, ale vedel som, že sa to bude týkať hudby. Mojou inšpiráciou boli umelci ako Amy Winehouse, Beatles, Arctic Monkeys, Radiohead a mnoho ďalších z britskej rockovej, popovej, či alternatívnej scény. Práve kvôli hudbe pre mňa veľa znamená byť Rómom, pretože aj to tvorí moju osobnosť. Mám na sebe rád ten zápal pre hudbu a temperament v niektorých situáciách, cítenie ostatných, rómsku hudbu, reč tela. Nikdy by som to nechcel stratiť.
Svoju osobnosť a svoju rómsku identitu som začal pozorovať celkom skoro. Myslím, že to bolo v čase, keď som bol na základnej škole ako jediný Róm v triede. Videl som, že som odlišný od ostatných a že ich rodiny možno fungujú trochu inak, ako tá moja. Ale nikdy som nepochyboval a nepohoršoval sa nad svojou rómskou identitou.
Situácia Rómov na Slovensku je náročná. Je smutné, keď vidím, ako niektorí Rómovia musia žiť. Mrzí ma, že nedostávajú dostatočné vzdelanie a pochopenie. Mrzí ma aj to, ako sú Rómovia vykreslení v médiách. To situácii vôbec nepomáha.
Čo sa podľa Vás môže majorita od Rómov naučiť?
Rómovia vždy držali pokope. Toto majorite veľmi chýba. Šíria medzi sebou nenávisť namiesto toho, aby sa medzi sebou podporovali.
Vnímali ste niekedy neprijatie, alebo diskrimináciu kvôli svojmu pôvodu?
Priamu diskrimináciu som, chvalabohu, na vlastnej koži ešte nezažil.
Spomínam si ale na incident, ktorý sa udial počas koncertu v jednom podniku. Zákazník slovne napadol členku našej kapely, tiež Rómku. Dal jej najavo, že tam nepatrí.
A naopak, vnímali ste niekedy svoje rómstvo ako výhodu?
Stále ho vnímam ako výhodu. Bez neho by som to nebol ja. Nemal by som taký hlas aký mám, nemal by som taký „feeling“. V hudbe je to určite veľkou výhodou.
Štartovacia čiara rómskych a nerómskych detí nie je rovnaká. Vnímali ste to aj Vy osobne v škole?
Áno, veľmi som to pociťoval. Osobne si myslím, že to môže byť tým, že v Trenčíne nie je rómska komunita veľmi zastúpená. Bol som asi jediný Róm na celej škole.
Zdroj: Klub Lúč
Ako vyrastajú rómske dievčatá/ rómski chlapci? Je v ich výchove nejaký rozdiel?
Záleží v akom prostredí vyrastajú. Ja som vyrastal v krásnom prostredí, kde mi nikdy nič nechýbalo a dostal som potrebné vzdelanie, za čo veľmi ďakujem mojim rodičom. Myslím, že o pohlavie vôbec nejde.
Čo je podľa Vás Vaša najdôležitejšia rola?
Povedal by som, že je to rola zodpovedného človeka, ktorý sa nebojí povedať si svoj názor a ide si za svojimi cieľmi. Ale taktiež aj rola syna, pretože rodina je najdôležitejšia.
Kto je Vaším vzorom dnes?
Mojím hudobným vzorom sú momentálne umelci ako Billie Eilish, Katarzia, The Weeknd a ďalší. Mimo hudobného sveta sú to ľudia, ktorí majú veľký prínos pre LGBTI+ komunitu, ako napríklad Roman Samotný.
Koho by ste si vybrali dnes za svoj vzor, ak by ste boli dieťa?
Asi by som nič nemenil. Mal som také vzory, ktoré ma posunuli ďalej a inšpirovali ma na mojej ceste.
Ako ste sa dostali k tomu, čo dnes robíte?
Určite ťažkou drinou, ale hlavne robením toho, čo ma baví. Pred siedmymi rokmi som začal so svojou autorskou tvorbou a postupne sa dostával do popredia. Pomohli mi moji kamaráti, rodina, úžasní ľudia z rôznych branží. Bez ich podpory by som to nedokázal.
Čo by ste chceli v tejto práci dosiahnuť? Čo bola Vaša najväčšia výzva?
Byť nezávislý. Mojím cieľom ani nie je byť veľmi slávny, ale chcel by som, aby ľudia o mojej hudbe vedeli a aby im prinášala radosť a pochopenie. Najviac by som sa chcel venovať čisto svojej autorskej tvorbe, byť čo najviac samostatný a nespoliehať sa na prácu ostatných.
Najväčšou výzvou bolo pre mňa moje prvé vystúpenie na Pohode 2023. Nevedel som, čo mám očakávať a chcel som to urobiť čo najlepšie, ako som vedel. Okrem toho boli veľkými výzvami vystúpenie s Janou Kirschner, ale napríklad aj práca na ďalšom albume. Chcem, aby bol lepší, ako tie predošlé.
Čo Vás osobne napĺňa mimo práce?
Som tak trochu introvert, čiže milujem chvíle sám so sebou. Keďže mám prácu, v ktorej sa stretávam s veľkým množstvom ľudí, vrátene detí, potrebujem si často oddýchnuť a úplne vypnúť od sveta. Milujem ale aj čas s blízkymi.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti?
Momentálne pracujem na svojom treťom albume. Chcel by som sa venovať aj iným žánrom hudby ako napríklad popu alebo elektronickej hudbe. Nadviazať spolupráce s ďalšími umelcami a čo najviac koncertovať.
Rozhovor viedla a pripravila Kristína Šlonerová.