Odmietli vás obslúžiť? Vyhnali vás z kaviarne? Stretli ste sa s ponižujúcim správaním zo strany zamestnávateľa alebo úradov? Máte pocit, že vaše dieťa nemá rovnaký prístup k vzdelaniu? Ste terčom nenávistných prejavov v online priestore?

Aj takto sa v bežnom živote prejavuje protirómsky rasizmus.

V našej kampani „Od diskriminácie k spravodlivosti“ zameranej na zvyšovanie právneho povedomia:

• sme vysvetlili, čo je to protirómsky rasizmus a čím je špecifický;
• prinášame rozhodnutia, rozsudky a príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli bojovať za svoje práva na súde a uspeli;
• povieme aj to, kde hľadať pomoc a podporu. Informácie sú totiž prvým krokom k ochrane vašich práv.

Nie ste v tom sami.

Štvrtý príbeh boja za spravidlivosť - príbeh násilne vysťahovaných Rómov

Dňa 30. októbra 2012 mesto Košice pristúpilo k odstráneniu provizórnych obydlí v lokalite Nižné Kapustníky v Košiciach, v ktorej dlhodobo žili príslušníci rómskej komunity. Zásah mesto prezentovalo ako likvidáciu nelegálnej skládky odpadu, no obyvatelia lokality tieto prístrešky využívali ako svoje domovy. Pri zásahu boli obydlia odstránené bagrami bez predchádzajúceho súdneho príkazu alebo rozhodnutia správneho orgánu. Pred zásahom existovali stanoviská hasičov, hygienikov, orgánov životného prostredia a železníc upozorňujúce na požiarne, hygienické či bezpečnostné riziká v lokalite, tieto stanoviská však podľa súdu neboli rozhodnutiami vydanými v správnom alebo súdnom konaní, ktoré by mestu dávali právny titul na odstránenie obydlí. Videozáznam podľa súdu tiež zachytával, že v chatrčiach sa nachádzali veci typické pre domácnosť – oblečenie, hrnce, kuchynský riad, jednoduché postele či prikrývky. To bolo dôležité aj pre posúdenie, či išlo iba o „odpad“ alebo o skutočné obydlia ľudí.

Rozhodnutie Okresného súdu Košice II

Jedenásť zasiahnutých obyvateľov sa obrátilo na súd a spor sa dostal pred Okresný súd Košice II. Ten rozsudkom z 21. januára 2022 rozhodol v prospech deviatich členov rómskej komunity. Súd konštatoval, že mesto Košice núteným vysťahovaním a odstránením ich obydlí neoprávnene zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia žalobcov a zároveň sa voči nim dopustilo nezákonnej diskriminácie na základe ich príslušnosti k etnickej skupine.

Podstatnou okolnosťou prípadu bolo, že hoci išlo o nelegálne vybudované provizórne prístrešky, pre žalobcov predstavovali ich skutočné domovy. Právna ochrana obydlia totiž nie je podmienená iba vlastníctvom nehnuteľnosti alebo existenciou stavebného povolenia. Rozhodujúce je aj to, či má človek k danému miestu dostatočne silné a trvalé väzby a reálne ho využíva ako svoj domov. Ochranu preto môže požívať aj chatrč či iný provizórny príbytok.

Prečo išlo aj o diskrimináciu

Súd neposudzoval prípad iba z pohľadu ochrany súkromia a obydlia. Konanie mesta posúdil aj podľa antidiskriminačného zákona a dospel k záveru, že voči žalobcom došlo k diskriminácii z dôvodu ich etnickej príslušnosti - konanie mesta bolo posúdené ako diskriminácia vo forme obťažovania. Pri obťažovaní je podstatné také zaobchádzanie, ktorého následkom môže byť vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti. Súd pritom zohľadňoval aj okolnosti, za ktorých k zásahu došlo. Podstatné bolo, že mesto vedelo, že lokalitu obývajú prevažne Rómovia a súd sa zaoberal aj vyjadreniami predstaviteľov mesta a celkovým spôsobom, akým mesto k lokalite pristupovalo, teda že faktické domovy rómskych obyvateľov riešilo ako problém „odpadu“.

Okresný súd priznal ôsmim z úspešných žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 € na osobu. 

Mesto sa odvolalo, krajský súd rozsudok potvrdil

Mesto Košice sa proti vyhovujúcim výrokom prvostupňového rozsudku odvolalo. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. júna 2023, ktorý napadnuté vyhovujúce výroky rozsudku Okresného súdu Košice II potvrdil. Krajský súd zároveň úspešným žalobcom priznal voči mestu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Význam rozhodnutia

Prípad Nižných Kapustníkov poukazuje na dôležitú hranicu medzi právom samosprávy riešiť nelegálne stavby alebo neoprávnené užívanie pozemkov a povinnosťou verejných orgánov rešpektovať základné práva ľudí, ktorých sa ich postup dotýka. Skutočnosť, že človek býva v nelegálne vybudovanom alebo provizórnom obydlí, sama osebe neznamená, že môže byť svojvoľne zbavený svojho domova. Aj pri riešení nelegálneho bývania musia orgány verejnej moci postupovať na základe zákona a rešpektovať ľudskú dôstojnosť, súkromný a rodinný život a zásadu rovnakého zaobchádzania. 

Tlačovú správu Európskeho centra pre práva Rómov k prvostupňovému rozsudku v slovenčine si môžete prečítať TU (PDF - 188.67 kB)

Kompletné znenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach k prípadu si môžete prečítať TU (PDF - 146.75 kB)