Od diskriminácie k spravodlivosti. Ich príbehy - vaša nádej: Rozsudok v prípade Kuruová a Horváthová vs. Slovensko
Odmietli vás obslúžiť? Vyhnali vás z kaviarne? Stretli ste sa s ponižujúcim správaním zo strany zamestnávateľa alebo úradov? Máte pocit, že vaše dieťa nemá rovnaký prístup k vzdelaniu? Ste terčom nenávistných prejavov v online priestore?
Aj takto sa v bežnom živote prejavuje protirómsky rasizmus.
V našej kampani „Od diskriminácie k spravodlivosti“ zameranej na zvyšovanie právneho povedomia:
- vysvetlíme, čo je to protirómsky rasizmus a čím je špecifický;
- prinesieme rozhodnutia, rozsudky a príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli bojovať za svoje práva na súde a uspeli;
- povieme aj to, kde hľadať pomoc a podporu. Informácie sú totiž prvým krokom k ochrane vašich práv.
Nie ste v tom sami.
Dnes Vám prinášame druhý príbeh odvahy a boja za spravodlivosť - príbeh dvoch sestier, ktoré sa dočkali spravodlivosti a finančného odškodnenia na Európskom súde pre ľudské práva, ako aj vysvetlenie pojmu protirómsky rasizmus.
Príbeh a rozsudok v prípade pani Kuruovej a Horváthovej
V roku 2019, počas policajného zásahu v súvislosti s incidentom v miestnom pohostinstve, boli dve ženy zadržané. Zo strany polície išlo o násilné a ponižujúce zaobchádzanie – boli bité obuškom, ťahané za vlasy, došlo k zlomenine prsta, pričom ich policajti urážali nadávkami do „Cigániek“; záznamy polície dokonca hovorili o „tlupe miestnych Rómiek". Na polícii neboli vypočuté, ale umiestnené na toaletu alebo do komory. Lekárske vyšetrenie nasledujúci deň potvrdilo pomliaždeniny tela či tváre aj zlomeninu prsta, s predpokladanou dobou liečenia 7 dní u jednej ženy a až 3 týždne u druhej ženy. Ženy podali trestné oznámenie, no trestné stíhanie bolo pre nedostatok dôkazov zastavené. Zamietnuté bolo odvolanie, ako aj podanie na Ústavný súd. Spravodlivosti a finančného odškodnenia sa napokon domohli pred Európskym súdom pre ľudské práva.
Európsky súd pre ľudské práva v marci 2026 vo svojom rozhodnutí v prípade Kuruová a Horváthová proti Slovenskej republike konštatoval porušenie práv oboch rómskych žien v súvislosti so zásahom polície a následným vyšetrovaním prípadu. Podľa súdu došlo k porušeniu zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ako aj zákazu diskriminácie podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, pričom vyšetrovanie dostatočne nezohľadnilo ani možný rasový motív konania. Slovenská republika má na základe rozhodnutia poškodeným vyplatiť celkovo 28 560 €, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy a trov konania.
Kompletnú správu Európskeho centra pre práva Rómov (ERRC) k prípadu a rozsudku v slovenskom jazyku si môžete prečítať tu:
Video rozhovor s oboma ženami v slovenčine (spolu s kompletnou správou v angličtine) je dostupný tu:
Kompletné znenie rozsudku v angličtine (s možnosťou prekladu stránky do slovenčiny) je dostupné tu:
KURUOVÁ A HORVÁTHOVÁ proti Slovensku
Protirómsky rasizmus – čo znamená a ako sa prejavuje
Protirómsky rasizmus je špecifickou formou rasizmu namierenou voči Rómom a Rómkam. Je to dlhodobý a historicky zakorenený komplex predsudkov, stereotypov a nerovného zaobchádzania.
Protirómsky rasizmus využíva historicky zakorenené stereotypy a predsudky. Rómkam a Rómom pripisuje určité fyzické znaky a stereotypné vlastnosti (asociálnosť, kriminalita, vysoká pôrodnosť, chudoba...), pričom ich prezentuje ako vrodené a nemenné. Tvrdí, že ide o nezvratnú biologickú (rasovú) podstatu, z ktorej nie je možné uniknúť. Ak by sa rovnaké vlastnosti pripisovali príslušníkovi majority, neboli by automaticky chápané ako vrodené tak, ako je tomu pri protirómskom rasizme. Zároveň presadzuje, že Rómky a Rómovia sa pre údajne vrodené vlastnosti nedokážu začleniť do spoločnosti.
Tieto stereotypy zjednodušujú zložité sociálno-ekonomické a štrukturálne prekážky, ktorým mnohé Rómky a Rómovia čelia (napr. medzigeneračné prenosy chudoby, sociálne vylúčenie, nedostatok rovnakých príležitostí pre prístup k vzdelávaniu a zamestnaniu).
Protirómsky rasizmus sa prejavuje najmä kolektívnou vinou, relativizovaním rasizmu, dehumanizáciou, segregáciou vo vzdelávaní, diskrimináciou na trhu práce, horším prístupom k zdravotnej starostlivosti, neprimeranými policajnými zásahmi a zosilnenou zraniteľnosťou žien. Nejde len o individuálne prejavy predsudkov, ale aj o systémový, inštitucionalizovaný a zvykový charakter rasizmu voči sociálnym skupinám identifikovaným pod stigmou „Róm“ alebo inými príbuznými pojmami. Protirómsky rasizmus zahŕňa širšie spektrum diskriminačných prejavov a praktík, vrátane mnohých skrytých prejavov. Na rozdiel od iných foriem rasizmu sa vyznačuje pomerne vysokou mierou spoločenskej akceptácie, ale aj tým, že predsudky a rasizmus prechádza do nebezpečnej dehumanizácie (odľudšťovanie), to znamená, že Rómky a Rómovia sú považovaní za menej ľudských, za objekty či parazity a teda ani nemajú morálny nárok na ľudské práva ako ostatní.
Protirómsky rasizmus je možné považovať za najväčšiu systémovú prekážku udržateľného začlenenia Rómiek a Rómov do spoločnosti.
História protirómskeho rasizmu
Zakorenenosť protirómskeho rasizmu súvisí s tým, že nenávisť voči Rómkam a Rómom trvá už celé storočia.
Protirómsky rasizmus je podľa dochovaných dokumentov na území Slovenska prítomný už od 14. storočia. Negatívny postoj posilňovala aj cirkev v 15. storočí, keďže ich okrem iného kvôli farbe pleti označila za hriešnych. V období habsburskej monarchie bol obmedzený ich občiansky status pre údajnú nebezpečnosť. V roku 1916 Uhorsko zakázalo kočovanie a v roku 1927 bol prijatý zákon o potulných cigánoch, ktorý obmedzoval ich pohyb a vyústil dokonca do odoberania detí. Rôzne výstupy a útoky proti Rómom narastali, až v roku 1929 došlo k pogromu, pri ktorom prišlo o život päť osôb a ďalších štrnásť osôb sa zranilo. Páchatelia však neboli odsúdení za vraždu a najvyšší trest dosiahol iba 3 roky. Vyvrcholením storočí trvajúcej nenávisti bola druhá svetová vojna, ktorá priniesla Rómkam a Rómom tragické následky – rasistické definície, zákazy, vyčleňovanie, perzekúcie, nútené práce a napokon deportácie do pracovných a vyhladzovacích táborov. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny prišlo o život približne 500 000 Rómiek a Rómov. Počas obdobia komunizmu sa praktizovala najmä asimilačná politika, neskôr boli prijaté zákony o usadení kočujúcich osôb a o trestaní za nezamestnanosť a príživníctvo. V tomto období sa diali aj násilné sterilizácie žien. Po páde komunizmu boli Rómky a Rómovia v roku 1991 uznaní za národnostnú menšinu, avšak výrazne stúpol aj pravicový extrémizmus, vrátane slovných a fyzických útokov, ako aj trestná činnosť namierená proti Rómkam a Rómom, ktorá nebola dostatočne vyšetrovaná. V roku 1995 dokonca došlo k útoku a upáleniu Róma. Situácia sa mierne zlepšila na prelome milénia v súvislosti s prípravami na vstup do EÚ – v roku 1999 bol menovaný „splnomocnenec na riešenie problémov rómskej menšiny“. Tento pomerne necitlivý názov bol v rokoch 2000 - 2002 zmenený na „splnomocnenec pre rómske komunity“. V roku 2001 boli prijaté zákony týkajúce sa popierania holokaustu. Problémom dokumentov tohto obdobia bolo, že Rómky a Rómovia boli vnímaní cez etnický princíp a prispievali k prehlbovaniu ich sociálneho vylúčenia. Podobne aj ďalšie dokumenty a stratégie síce jasne pomenovali problémy, avšak riešenia neposilňovali integráciu, práve naopak. V roku 2004 bol prijatý dôležitý Antidiskriminačný zákon. V ďalšom období sa udialo niekoľko policajných razií, pričom najznámejšia z nich z Moldavy nad Bodvou odsúdila nevinných Rómov pre krivú výpoveď a v posudkoch im bola daná nálepka „rómskej mentality“. Spravodlivosti sa domohli až v roku 2020 na ESĽP.
Protirómsky rasizmus vo forme trestnej činnosti
Vo svojej najzávažnejšej podobe môže mať protirómsky rasizmus charakter trestnej činnosti. Tá môže mať formu nenávistných prejavov („hate speech“), akými sú trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti voči etnickým skupinám alebo jednotlivcom pre ich etnicitu. Trestný zákon považuje nenávisť pre príslušnosť k etnickej skupine pri páchaní trestnej činnosti za osobitný motív a pre páchateľov takto motivovanej trestnej činnosti ustanovuje aj prísnejšie postihy s cieľom zdôrazniť ich závažnosť. Okrem toho Trestný zákon sankcionuje aj segregáciu a rozsiahlu a systematickú diskrimináciu skupiny osôb na základe ich etnicity; výrobu, prechovávanie a rozširovanie extrémistického materiálu; založenie, podporu a propagáciu hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd a prejavy sympatií k takýmto hnutiam a popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti.
V protiklade k tejto legislatíve však stojí ďalší systémový problém – rasizmus a diskriminácia v systéme trestného súdnictva, ktoré potvrdili viaceré správy a prípady Európskeho centra pre práva Rómov, ale aj samotné Rómky a Rómovia, policajti či sudcovia.
Viac k tejto téme si môžete prečítať v správe Európskeho centra pre práva Rómov s názvom „Odopretá spravodlivosť: Rómovia v systéme trestného súdnictva na Slovensku“, ktorú nájdete v slovenčine tu:
5450_file2_justice-denied-roma-in-the-criminal-justice-system-of-slovakia-slovak.pdf
Zdroje informácií:
Usmernenia o riešeniach protirómskeho rasizmu: https://www.diakonia.sk/data/att/1758.pdf
Uznesenie NR SR k protirómskemu rasizmu: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515373
ECRI slovník: https://www.coe.int/en/web/european-commission-against-racism-and-intolerance/ecri-glossary?utm_source=chatgpt.com
Havírová, Z. (2025). Definovanie protirómskeho rasizmu ako súčasť boja za práva Rómov a Rómok v Slovenskej republike. Romano džaniben, 32(2), 7–25.