• Stratégie

Základným strategickým dokumentom v oblasti integrácie Rómov v Slovenskej republike je Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 (ďalej len „stratégia“). Stratégia bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1 z 11. januára 2012, v ktorom bol zároveň za prvé akčné plány ustanovený Revidovaný národný akčný plán Dekády začleňovania Rómov 2005 – 2015 na obdobie rokov 2011 – 2015.

Príprave stratégie predchádzala iniciatíva zo strany Európskej únie (EÚ), a to Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade EÚ, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov nazvané Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (ďalej len „Rámec EÚ“)1 . Dokument v článku 20. vyzýva členské krajiny, aby zlepšili sociálnu a ekonomickú situáciu Rómov uplatňovaním začleňujúceho prístupu v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti, pričom by v prípade potreby zohľadnili Spoločné základné zásady o začleňovaní Rómov, ako aj zabezpečením rovnakého prístupu ku kvalitným službám, a aby na tieto politiky uplatňovali integrovaný prístup a čo najlepšie využívali dostupné finančné prostriedky a zdroje.

Rámec EÚ a stratégia boli následne zohľadnené aj pri príprave Partnerskej dohody o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 – 20202 . V rámci Operačného programu Ľudské zdroje (OP ĽZ) boli vyčlenené dve prioritné osi, a to prioritná os č. 5. Integrácia marginalizovaných rómskych komunít a prioritná os č. 6. Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, ktoré priamo podporujú implementáciu opatrení sledujúcich zvýšenie miery integrácie Rómov. Podstatné je však pri napĺňaní politík integrácie sledovať dimenziu rovnosti príležitostí a nediskriminácie. Prijatím stratégie sa zlepšil aj monitoring realizácie jednotlivých aktivít, je vytvorená štandardizovaná forma monitorovacej správy, ktorá poskytuje informácie o priebežnom plnení aktivít zo strany jednotlivých aktérov.

Predkladaný materiál vychádza z aktualizácie globálnych cieľov uvedených v stratégii, Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 - 2020 (ďalej len „programové vyhlásenie vlády“), zhodnotenia pokroku v realizácii predchádzajúcich akčných plánov na roky 2016 - 2018 a iných strategických dokumentov relevantných pre jednotlivé oblasti.

Proces prípravy

Aktualizované akčné plány boli pripravené s využitím participatívnych prístupov. Cieľom participatívneho procesu bolo aktualizovať a validovať globálne a čiastkové ciele prioritných oblastí a pripraviť aktualizované akčné plány pre jednotlivé oblasti. USVRK zriadil pracovné skupiny pre jednotlivé oblasti pozostávajúce zo zástupcov verejného, akademického a mimovládneho sektora, ako aj zástupcov dotknutých rezortov. Zoznam členov pracovných skupín a harmonogram zasadnutí tematických pracovných skupín je súčasťou predkladaného materiálu ako príloha č. 1. Pri tvorbe akčných plánov stratégie bol uplatnený postup podľa odporúčania bodu B.1. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 645 zo 17. decembra 2014 k Pravidlám zapájania verejnosti do tvorby verejných politík.

• Stratégia Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 (PDF - 1.05 MB)
• Aktualizovane akcne plany strategie Slovenskej republiky pre integraciu Romov do roku 2020 na roky 2019-2020 (PDF - 458.17 kB)

Monitorovanie plnenia "Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020"

Monitorovanie plnenia Stratégie a jej akčných plánov prebieha formou výročnej monitorovacej správy, ktorú vypracúva analytická jednotka národného projektu Monitorovanie a hodnotenie. Monitorovacia správa obsahuje popis kľúčových informácií o systéme monitorovania Stratégie a taktiež tabuľkový prehľad opatrení a aktivít vyplývajúcich zo Stratégie s komplexnou informáciou o ich plnení za predmetný rok. Dáta, ktoré sú podkladom pre každoročné monitorovacie správy pochádzajú od jednotlivých zodpovedných rezortov a ich partnerských subjektov.

Monitorovacie správy plnenia Stratégie

Monitorovacia správa za rok 2020  (PDF - 156.61 kB)

Monitorovacia správa za rok 2020 tabuľková príloha (PDF - 362.14 kB)

Monitorovacia správa za rok 2019 (PDF - 478.28 kB)

Monitorovacia správa za rok 2019 tabuľková príloha (PDF - 1.32 MB)

Monitorovacia správa za rok 2018 (PDF - 333.99 kB)

Monitorovacia správa za rok 2018 tabuľková príloha (PDF - 1.93 MB)

Monitorovacia správa za rok 2017 (PDF - 344.65 kB)

Monitorovacia správa za rok 2017 tabuľková príloha

Monitorovacia správa za rok 2016 (PDF - 214.59 kB)

Monitorovacia správa za rok 2016 tabuľková príloha (PDF - 456.16 kB)

Vyhodnotenie indikátorov "Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020" 

Povinnosť sledovať a vyhodnotiť indikátory Stratégie vyplýva aj z bodu C.6. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1 z 11. januára 2012 v znení bodu  D.4. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 87  z 22. februára 2017, ktorý ukladá Splnomocnencovi vlády SR pre rómske komunity vyhodnotiť Stratégiu v termíne do 30. júna 2019 a do 30. júna 2021.

Proces hodnotenia Stratégie prostredníctvom pravidelného sledovania vybraných indikátorov Stratégie vychádza z metodického dokumentu Monitorovanie a hodnotenie stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020, prijatého Opatrením splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity č. 3/2015, ktorý zavádza jednotný proces, zásady a postupy monitorovania a hodnotenia Stratégie.

Zverejnené tabuľky ponúkajú vyhodnotenie indikátorov globálnych a čiastkových cieľov akčných plánov Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 (ďalej len „Stratégie“) za roky 2016-2018 (PDF - 588.11 kB) (PDF - 588,11 kB) a za roky 2019-2020. (PDF - 455.36 kB) (PDF - 455,36 kB)

Okrem špecificky etnických indikátorov, ktoré uvádzajú dáta na úrovni jednej z troch cieľových skupín Stratégie (Rómovia ako národnostná menšina, rómske komunity a marginalizované rómske komunity - MRK) obsahujú tabuľky aj proxy indikátory, kde sa namiesto etnickej kategórie využíva ako zástupný predmet indikátora celok, v ktorom sa predpokladá väčší výskyt príslušníkov niektorej cieľovej skupiny Stratégie. Takéto indikátory je možné vytvoriť na báze životnej situácie, napr. deti a žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), poberatelia príspevku v hmotnej núdzi, atď. alebo geografického rozčlenenia, čiže okresy s vyšším podielom zastúpenia MRK. V našom prípade vykazujeme dáta za tzv. vybrané okresy, medzi ktoré radíme 15 okresov s najvyšším zastúpením MRK (Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Gelnica, Rožňava, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves, Košice – okolie, Sabinov, Levoča, Lučenec, Michalovce, Trebišov, Stará Ľubovňa, Bardejov). V týchto vybraných okresoch, v ktorých spolu žije približne 22 % populácie Slovenska, žije zároveň podľa dát z Atlasu rómskych komunít 2019 približne 63 % rómskej populácie žijúcej v osídleniach (61% odhadovanej rómskej populácie v obciach Atlasu).

V tabuľkách sú obsiahnuté len tie indikátory globálnych a čiastkových cieľov Stratégie, pre ktoré existujú dáta aspoň za jeden rok. Vo všeobecnosti platí, že ako baseline - východiskovú hodnotu, uvádzame dáta za rok 2016, (resp. hodnoty k 31.12.2016) alebo 2019 (resp. hodnoty k 31.12.2019). V prípade, ak tieto hodnoty nie sú k dispozícii, pracujeme s najbližšie dostupnými hodnotami z predchádzajúcich rokov. Dáta, ktorých hodnoty za posledný rok vyhodnotenia v súčasnosti ešte nie sú k dispozícii z dôvodu dlhšieho procesu administratívneho spracovania, budú priebežne dopĺňané. Podkladové dáta pochádzajú z databáz jednotlivých rezortov či inštitúcií, zo štatistických zisťovaní a z ďalších materiálov, napríklad z Atlasu rómskych komunít či zisťovania EU SILC_MRK, EU MIDIS a iných. 

Externé hodnotenie implementácie Stratégie

Hlavným účelom Externého hodnotenia implementácie (ďalej len „externé hodnotenie“) Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 (ďalej len „Stratégia“) bolo prispieť k vylepšeniu inkluzívnych politík, zameraných na odstraňovanie nerovností medzi Rómami a väčšinovou populáciou na Slovensku na základe doplňujúcej reflexie zo strany nezávislých odborníkov.

Cieľom je teda prispieť k zabezpečeniu komplexného monitorovania a hodnotenia inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu plynúceho z aktivít NP MaH.

Zistenia z hodnotenia ďalej prispejú k efektívnemu nastavovaniu verejných politík v oblasti začleňovania Rómov ako aj k dodržiavaniu princípov desegregácie, degetoizácie a destigmatizácie plynúcich zo Stratégie tým, že hodnotia jednotlivé nástroje sociálnej intervencie a prispievajú k poznatkom o prípadnej deformite aplikačnej praxe.

Napĺňanie cieľov Stratégie bolo sledované cez tvorbu a implementáciu dokumentov „Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018“ pre oblasti D.2.1 Oblasť vzdelávania, D.2.2 Oblasť zamestnanosti, D.2.3 Oblasť zdravia, D.2.4 Oblasť bývania a D.2.5 Oblasť finančného začlenenia, cez „Akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2017-2020 pre oblasti: D.2.6 Oblasť nediskriminácie a D.2.7 Oblasť prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti – iniciatíva integrácie Rómov prostredníctvom komunikácie“ a „Aktualizované akčné plány Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2019 - 2020 pre oblasti: D.2.1 Oblasť vzdelávania, D.2.2 Oblasť zamestnanosti, D.2.3 Oblasť zdravia, D.2.4 Oblasť bývania a D.2.5 Oblasť finančného začlenenia.“.

Hodnotenie prebiehalo v dvoch fázach. Prvé Externé hodnotenie implementácie Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 (PDF - 1.97 MB) (PDF - 1,97 MB) prebiehalo v druhej polovici roku 2019 a viaže sa k Akčným plánom Stratégie pre roky 2016-2018. Druhé externé hodnotenie (PDF - 2.15 MB) (PDF - 2,15 MB) realizované v druhej polovici 2021 následne hodnotí Akčné plány Stratégie pre roky 2019-2020. 

Externé hodnotenia boli realizované prostredníctvom osem expertov a jednej expertky z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (FSEV UK), ktorí zodpovedali za oblasť vzdelávania prof. Mgr. Martin Kanovský, PhD., ktorého v druhej fáze nahradil Mgr. Vladimír Rafael, PhD., za oblasť zamestnanosti PhDr. Jaroslav Skupnik, PhD., za oblasť zdravia Mgr. Andrej Belák, PhD., za oblasť bývania PhDr. Tomáš Kobes, PhD., za oblasť finančného začlenenia doc. Mgr. M.A. Juraj Buzalka, PhD., za oblasť nediskriminácie doc. PhDr. JUDr.  Lucia Mokrá, PhD. a za hodnotenie oblasti prístupov smerom k väčšinovej spoločnosti bol zodpovedný Gabriel Weibl, PhD., ktorého v druhej fáze nahradil Mgr. Alexander Mušinka, PhD.

Každá správa obsahuje zhodnotenie implementácie Stratégie a jej Akčných plánov podľa kritérií: relevantnosť, účinnosť, dopady a udržateľnosť, ktoré vychádzali zo štandardov Výboru OECD pre rozvojovú evaluáciu. Súčasťou externých hodnotení sú aj rozhovory s osobami zapojenými do vytvárania a implementácie Stratégie, ako aj s inými relevantnými aktérmi.

Druhá hodnotiaca správa obsahuje aj zhrnutia implementácie za celé hodnotiace obdobie 2016-2020 a súvisiace špecifické odporúčania pre ÚSVRK. Súčasťou správy je aj určenie a pomenovanie bariér a facilitátorov, ktoré implementácií Stratégie v priebehu daných období bránili, resp. napomáhali, a formulácie odporúčaní, ako sa s identifikovanými bariérami v budúcnosti vysporiadať.